Lektorská príprava - Dizajn školenia -Učebný plán. Načo je to dobré?

Ak chceme dosiahnuť viac než dobrú úspešnosť vzdelávania, nemali by sme podceňovať lektorskú prípravu. Do lektorskej prípravy sa samozrejme púšťame po vypracovanej Analýze vzdelávacích potrieb (AVP).
Poďme sa pozrieť na to, ako môžeme pripraviť dobrú lektorskú prípravu,  vďaka ktorej budú účastníci vzdelávania odchádzať z Vášho vzdelávania nielen dobre pobavení, ale budú vedieť použiť získané vedomosti v živote.

Ako to býva v praxi?

Ak sme sa z AVP dozvedeli, že účastníci vzdelávania už podobné školenie absolvovali, je možné predpokladať, že niektoré poznatky z témy, ktorú prednášame už majú.  Aby sme hneď v úvode nestratili pozornosť účastníkov vzdelávania, je potrebné overovať si, čo konkrétne účastníci už vedia, s čím z témy sa už stretli. Kladenie otázok hneď v úvode nám pomôže nielen nadviazať komunikáciu s účastníkmi, ale aj zistiť úroveň ich vedomostí.
Najvhodnejšie je to urobiť tak, že účastníkov rozdelíme do skupín. Ako lektor získate niekoľko benefitov pre úspešný štart:

1. zistíte úroveň vedomostí účastníkov a mieru ich používania v živote,
2. účastníci sa medzi sebou zoznámia,
3. účastníci hneď na začiatku budú zapojení do vzdelávacieho procesu a nebudú pasívne prijímať informácie =hneď v úvode vytvárate dynamiku vzdelávania.

Vždy majme na pamäti, že účastníci vzdelávania prichádzajú na školenie preto, lebo chcú niečo vedieť, chcú niečo vyriešiť – chcú sa naučiť ako sa dostať k riešeniu. Nestrácajte odpoveď na otázku: Čo je cieľom vzdelávania? 
Pokiaľ účastníci pracujú v skupinách, stačí lektorovi len pár otázok smerovaných na to, čo vedia o téme, akú majú osobnú skúsenosť v súkromnom alebo pracovnom živote.  Prezentácia  výsledkov  skupinovej práce by mali lektorovi stačiť na orientáciu, kde sa skupina nachádza.

Lektorská príprava pomôže: ak ste začiatočník, tak sa nestratíte, ak ste pokročilý, tak sa nezakecáte. Budete učiť didakticky, neodbočíte od témy a dodržíte čas.
Jadro prednášky treba tvoriť kreatívne a je dôležité zachovať dynamiku. Základom udržania pozornosti je zmena. Zmenu dosiahneme striedaním rozličných metód a využívaním rôznych didaktických pomôcok, čím zapojíte viac zmyslov účastníkov vzdelávania (sluch, zrak, hmat…)
Pomôcky pre lektorov zadarmo nájdete aj na našej stránke v sekcii ALKP K vzdelávaniu . Napr. pri zostavovaní učebného plánu je vhodnou pomôckou nasledujúca tabuľka:

Pri jednotlivých témach, ktoré si lektor naplánuje v lektorskej príprave ako hlavné/nosné , je dôležité mať na pamäti vždy cieľ , ktorý chceme  aktivitou dosiahnuť.
Pri jednotlivých aktivitách je vhodné nezabúdať na Kolbov cyklus učenia, ktorého podstata je v zážitkovom učení. Tento typ učenia sa je prijímaný účastníkmi vzdelávania ako najefektívnejší. Prichádza k uvedomovaniu si, nachádzaní riešenia cez vlastnú skúsenosť. Inšpirovaný je Lewinom (ktorý zdôrazňoval význam toho, aby boli ľudia pri vzdelávaní aktívni) vytvoril jeden z najznámejších modelov procesu vzdelávania dospelých znázornený na obrázku:

4 základné fázy Kolbovho cyklu učenia:  

1.fáza – konkrétne / základná skúsenosť
predpokladom k učeniu sa je daná skúsenosť. Sú dva typy prežívania skúseností
pasívne – čakáme, až sa nám skúsenosť ponúkne
aktívne – aktívne skúsenosti vyhľadávame
typická otázka: „Čo je tam?“

2. fáza – pozorovania a reflexie
je potreba vedieť vyhodnotiť priebeh nášho zážitku, aby učenie sa bolo efektívne. Jedná sa o vedomé spätné vyhodnotenie daného zážitku bez neuvážených súdov danej veci. Spätné ohliadnutie sa a zhodnotenie sily zážitku. Vyhodnotenie ceny zážitku. Táto reflexia je uskutočniteľná ako jedincom, tak celú skupinou, zúčastňujúci sa zážitku.
typická otázka: „Čo to znamená?“

3. fáza – abstraktné poňatie a generalizácie
vyvodenie konkrétnych záverov z predchádzajúcej fázy reflexie. Proces vyvodenie záverov zahŕňa spätnú rekapituláciu zážitku a uvedomenie si danej veci, ktorá pre jedinca dôležitá aj do budúcnosti. Teda špecifikujeme si to, čo sme sa naučili. Na rozdiel od všeobecných záverov sú tieto špecifické prínosnejšie pre naše učenie
typická otázka: „Čo z toho vyplýva?“

4. fáza – overovanie dôsledkov a aktívne experimentovanie
vyvodenie konkrétnych dôsledkov je bezvýznamné, ak to neznamená zlepšenie alebo žiaduce zmenu v našej práci či učenia. Je potrebné si pred aplikáciou zmien všetko dopredu naplánovať a predísť tak možným nezhodám a krachu. Čím presnejšie plán vytvoríme, tým pre nás bude ľahšie všetko aplikovať do praxe.
typická otázka: „Čo ak …? Čo ak …? Ako to funguje? “

Lektorská príprava alebo dizajn školenia alebo učebný plán má 3 základné časti: úvod, jadro a záver.

Úvod    (10 % času lektorského vystúpenia):

• predstavenie sa lektora,
• názov a čas trvania,
• program,
• cieľ prezentácie/ význam pre poslucháčov.

Jadro  (80 % času lektorského vystúpenia):

Jadro tvorí najväčšiu časť lektorského vystúpenia. Mimoriadne dôležité je, ako chronologicky budú účastníkom informácie odovzdávané. Je vhodné ak tému odvíjame od minulosti, cez prítomnosť do budúcnosti, alebo napríklad v poradí: cez problém, príčinu, riešenie, akciu. Ďalšou variantou tvorby jadra školenia je postupnosť od ideálny stavu, cez realitu až po riešenie.

Záver  (10 % času lektorského vystúpenia):

• zhrnutie,
• dať informácie do súvislostí,
• zopakovať prebrané body,
• dať priestor na ešte nezodpovedané otázky a odpovedať na ne,
• odporučiť ďalšie zdroje informácii k téme.

Prajeme Vám veľa úspech pri tvorbe vlastnej lektorskej prípravy. Tá bude pre Vás nosnou barličkou, ktorá Vám zaručí, že sa počas školenia nestratíte. Prípadne sa prihláste na akreditovaný kurz Lektor, kde sa to naučíte v spolu s lektormi s viac ako 10 ročnou praxou.