Kadiaľ vedie cesta k cieľu

Priaznivci vzdelávania, väčšina z Vás sa už určite stretla s didaktickou pomôckou kartami, ktoré sa používajú pri vzdelávaní. Karty slúžia predovšetkým k otvoreniu a prehĺbeniu konverzácie, k snom, uvedomeniu si hodnôt, ……

Hodnoty predstavujú to, čo si skutočne vážime a významne ovplyvňujú naše rozhodovanie a jednanie. Odkazujú nato, čo je podľa nás v živote alebo v práci dobré, správne a dôležité. Pri práci s klientmi môžete použiť iba stranu s názvom a obrázkom, ktorý pomáha danú hodnotu asociovať a nechať klienta definovať hodnotu vlastnými slovami. Alebo môžete využiť stranu s textom a nechať klientov aby diskutovali nad „obsahom“ hodnoty a definíciu doplniť.

V inšpiratívnej brožúrke nájdete príklady použitia kariet pri práci s jednotlivcom, párom alebo skupinou.  Karty sú vyrobené z papiera vysokej gramáže, rožky na karte sú okrúhle a chránené z oboch strán laminovacou fóliou.

Karty môžu pomôcť:

• identifikovať a formulovať na čom Vašim klientom skutočne záleží a zistiť do akej miery sa im darí tieto hodnoty napĺňať
• v rozhodovaní
• rozvinúť diskusiu o hodnotách, rôznych úvahách a zdieľaniu názorov v tíme, skupine či v triednom kolektíve
• zlepšiť porozumenie druhým, prehĺbiť schopnosť rozpoznať a vyjadriť hodnoty ostatných

Sada obsahuje:

• 56 farebných kariet veľkosti A7 s fotkou a názvom hodnoty na jednej strane
• voľnú definíciu danej hodnoty na druhej strane
• 5 voľných kariet na doplnenie hodnôt špecifických pre klienta
• 3 riadiace karty (na triedenie podľa dôležitosti)

Karty sú zamerané na rôzne témy, ktoré si nájdete na stránke TerraIN. Prajeme Vám, aby Vám karty boli dobrou pomôckou a Vám priniesli pohodu v práci

Príklady aktivít:

Pohľadnicové orákulum

Thomas Diener predstavuje zaujímavú techniku, ktorá využíva imagináciu a povzbudzuje našu iracionálnu časť. Dá sa využiť skupinovo aj individuálne. K aktivite využijeme množstvo pohľadníc alebo karty s príbehmi. Rozložíme ich na zem a požiadame účastníkov kurzu aby si položili otázku, na ktorú chcú poznať odpoveď. Tú, ktorú považujú za najnaliehavejšiu a potrebujú ju vyriešiť a vzťahuje sa k tému, ktorá sa práve rieši na kurze.

ktorá využíva imagináciu a povzbudzuje našu iracionálnu časť. Dá sa využiť skupinovo aj individuálne. K aktivite využijeme množstvo pohľadníc alebo karty s príbehmi. Rozložíme ich na zem a požiadame účastníkov kurzu aby si položili otázku, na ktorú chcú poznať odpoveď. Tú, ktorú považujú za najnaliehavejšiu a potrebujú ju vyriešiť a vzťahuje sa k tému, ktorá sa práve rieši na kurze.

• Sformulujte otázku, ktorá sa vám zdá v danej chvíli najdôležitejšia

Znenie otázky si napíšte na papier a odložte ho bokom. To isté by mal urobiť účastník vzdelávania vo svojom vnútri. Účastníkovi vzdelávania pomôžeme uvoľniť sa, či už fyzicky (predýchanie, pretiahnutie) alebo psychicky (navodiť zasnený stav napríklad predstavou únavy, stavu po jedle, odpočinku). Sú to dôležité podmienky pre to, aby tento experiment mal efekt. Účastníka vzdelávania požiadame, aby sa presunul k pohľadniciam a v uvoľnenom stave ich pozoroval. Vyzveme ho k tomu, akoháhle ho jedna z nich silne pritiahne jeho pozornosť, aby si vzal kartu.

• Uvoľnite svoju myseľ aj telo. Spomeňte si na situáciu, keď ste boli ospalý, potreboval ste si odpočinúť. Nalaďte sa na mierne ospalého. V tomto stave pristúpte ku kartám a vezmite si prvú, ktorá vás osloví. Skúste byť trochu pasívny a nechajte obrázok, aby si vybral vás.

Požiadajte účastníkov vzdelávania, aby sa vrátili na svoje miesto, obrázok preskúmali a zistili, čo konkrétne ich oslovilo.

• Čo vás na obrázku zaujalo? Bola to farba? Nejaký detail alebo nejaký iný znak?
• Nech už vás zaujalo čokoľvek, sústreďte sa na to. Skúste sa čo najviac ponoriť do toho, čo vás na obrázku zaujalo, trochu sa zasnívať. Nechajte voľne prichádzať predstavy a myšlienky.

Požiadame účastníkov vzdelávania, aby si predstavili, že práve ten konkrétny znak, ktorý ich zaujal, sa personifikuje, tzn. môže sa teda stať akoukoľvek bytosťou. Po celý čas je účastník vzdelávania v zasnenom stave a počúva ako ho vediete.

• Ak by bola kvalita, ktorá vás zaujala, nejakou bytosťou (človekom, zvieraťom, rozprávkovou postavou), ako by vyzerala? Skúste si ju predstaviť.
• Predstavte si tiež miesto, kde by ste mohli túto bytosť stretnúť.
• Táto bytosť by Vám rada niečo povedala. Oznámiť vám to môže rôznymi spôsobmi (slovami, pohybmi, správaním, pričom je potrebné správu odvodiť.
• Oznámenie si vypočujte, prijmite ho, poďakujte za stretnutie a rozlúčte sa.
• Preneste sa z predstavy späť a vezmite si papier s otázkou. Skúste na chvíľu vnímať správu bytosti, s ktorou ste sa stretli, ako odpoveď na vašu otázku.
• Aký vám dáva odpoveď zmysel?
• Pokiaľ chcete, podeľte sa s ostatnými členmi skupiny o otázku a odpoveď. Povedia vám nápady a asociácie, ktoré sa im vynárajú a môžu vám dať ďalší pohľad.

Autor (Diener) zaznamenal zaujímavý fenomén. Človek , ktorého sa otázka a odpoveď predstavovanej bytosti týka, často nevidí súvislosti medzi posolstvom z obrázku. Avšak vo chvíli, keď sa do diania zapoja členovia skupiny, ich pomocou dochádza k pochopeniu pravému významu poslania a súvislostí. Ako príklad uvádzame zážitok jedného z účastníkov: na vybranom obrázku bola stepná krajinka. Po tom, čo sa klient do obrázku zasnil, vynorila sa mu žirafa, ktorá rýchlo cválala za stepou smerom na sviežu zelenú pastvinu na okraji obrázka. Posolstvo žirafy, aj napriek tomu, že nebolo slovné, bolo nasledujúce: Vydaj sa na cestu, čaká ťa zelená pastvina. Účastníkova otázka bola: „Ako môžem uskutočniť svoje sny?“ A vzťahovala sa k zamestnaniu. Posolstvo sa dalo interpretovať v tom zmysle, že keď zmení zamestnanie, bude môcť realizovať svoje sny. Pracoval na farme, kde nemal žiadnu slobodu voľby, plnil pridelené úlohy a nemohol sa realizovať. Zároveň bolo nepravdepodobné, že by sa situácia na farme zmenila.

Kadiaľ vedie cesta k cieľu

Zuzana Čepelíková predstavuje aktivitu, ktorú je možné využiť na hľadanie zdrojov k riešeniu problémov vedomou a nevedomou cestou.

Požiadame účastníka vzdelávania (individuálne alebo v skupine), aby na papier napísal svoj problém, na ktorý by sa chcel viacej pozrieť. Zvolí si vedome karty, ktoré symbolizujú problém – prekážku k cieľu – riešenie. Potom požiadame o výber ďalších troch kariet v rovnakom poradí, ale s náhodným výberom (vtedy sú karty otočené obrázkami dole). Nasleduje zamyslenie a reflexia k tomu, čo chcú karty povedať cez vedomie a nevedomie. V poslednej fáze účastník vzdelávania zvolí vedome kartu, ktorá reprezentuje pomoc k zdolaniu prekážky.

Hra na veštca

 je obmenou techniky Kadiaľ vedie cesta k cieľu. Účastníci vzdelávania si náhodne (nevidia na obrázok) ťahajú karty, predstavujúce: minulosť, prítomnosť, budúcnosť, alebo čo je moje ideálne ja, reálne ja, alebo ako vidím seba, ako ma vidia ostatní, moja súčasná práca, moja budúca práca a podobne.

Ďalšie aktivity na prácu s účastníkmi nájdete v sekcii Pomôcky pre lektorov zadarmo a aj konkrétne aktivity TU.