O lektorských začiatkoch a malom lektorskom know how

O lektorských začiatkoch, o radosti i frustrácii pri práci, o naladení sa na svoje školenia a malom lektorskom know how pre tých, ktorí bažia po práci „LEKTOR“.
Dnes nám robili spoločnosť na káve lektori Janko Dubnička, Libuše Chiara Hladeková a Ľudmila Maitnerová.

Aké boli Vaše lektorské začiatky, čo prvé školenie? 

Libuše

V roce 1998 jsem začala navštěvovat kurz jógy v Dolnom Kubíne a asi od roku 2004 vedu kurzy jógy. Domnívám se, že první samostatné cvičení mohu směle považovat za první školení. Už si nepamatuji, jaké to bylo po prvé, ale díky mým bohatým zkušenostem to pro mě bylo přirozené.
V roce 2014 jsem na cestě Sv. Jakuba do Compostely dostala prvotní impulz k vytvoření programu, kterého cílem je odstranit negativní účinky dlouhodobého sezení, program, který nazývám „Žite lepšie“.  Je samozřejmé, že před začátkem prvního workshopu byla trochu tréma, ale jistotu mi dodávalo přesvědčení o užitečnosti programu. A když už jsem začala, tak už to „jelo“.

Ján

Na moje začiatky si spomínam veľmi dobre a hlavne veľmi živo. Bolo to pred siedmimi rokmi. Nespomeniem si na to, ktoré bolo prvé školenie, aká bola téma a aké dlhé bolo, ale spomínam si na niekoľko významných momentov. Niekoľkotýždňová príprava (stále som niečo menil a dopĺňal) , stres (či to bude prínosné), budenie sa zo spánku (čo ak to nedopadne dobre). A počas samotného školenia potreba prevalcovať účastníkov teóriou a poznatkami. Mal som pripravené oveľa viac, ako sa reálne dalo stihnúť. A bol som nešťastný, že som to nestihol. Moja flexibilita vtedy bola na bode mrazu, takže som chcel všetko stihnúť a nedokázal som flexibilne reagovať na požiadavky skupiny. Dnes, keď si na to spomeniem, tak sa len smejem.

 Ľudmila
Po ukončení môjho prvého kurzu pred 20 rokmi, som si povedala – nikdy viac. Dostavila sa veľká únava, rozpaky a otázky, čo ďalej. Vraví sa, že každý začiatok je ťažký.  Vtedy som zistila, že priebeh vzdelávania a atmosféru môže veľmi ovplyvniť akýkoľvek faktor, o ktorom pred kurzom nič netušíte. Napokon som sa predsa len odvážila a išla do ďalšieho kurzu s tým, že ak to bude rovnaké, končím s lektorovaním. Našťastie nebolo a ostala som pri tejto práci dodnes – a som rada.

Čo všetko počas lektorskej práce zažívate?

Libuše
Určitě odpovědnost vůči účastníkům, kteří mají právo získat co nejvíce. V tomto směru jsem skutečně detailista. To mě naučila jóga, kde pro užitek z cvičení je preciznost nezbytná. A zažívám radost ze setkání a souznění s posluchači, z toho, co jim mohu odevzdat, vždyť oni jsou ti nejdůležitější, díky nim mé poznávání neustává.
Ján
Rozdelil by som to na tri fázy – prípravnú, samotné doručenie školenia a po školení. V prípavnej fáze väčšinou zažívam pretlak. Pretlak v zmysle, čo všetko chcem účastníkom odovzdať, čo chcem, aby sa dozvedeli, čo ich chcem naučiť, čo chcem aby zažili a odniesli si. Už som sa však naučil, že menej je viac a pred samotným školením vždy zisťujem reálne potreby a stupeň povedomia účastníkov o téme. Mám rád prípravnú fázu, je to aj pre mňa o tom, dať dokopy správne veci, ktoré by mohli a hlavne mali zafungovať. Samotné doručenie je pre mňa niečo, čo zažívam rád, keďže ma baví a napĺňa to, čo robím. A po školení, sa vždy teším na spätnú väzbu, aby som zistil, do akej miery zafungovalo to, čo som ponúkol, či to malo zmysel a sadlo to účastníkom. Či z toho reálne niečo vedia použiť vo svojej praxi.
Ľudmila
Naozaj všeličo. Je to práca s ľuďmi a o ľuďoch, ich nastavení,  emóciách, o rôznych témach, o prostredí , v ktorom pracujeme a mnohých iných okolnostiach, mnohokrát aj detailoch, ktoré prácu ovplyvňujú.
Snažím sa, aby dobrá nálada, uvoľnená atmosféra  a pohoda boli súčasťou mojich kurzov. Samozrejme každá skupina je iná, inak pracuje, inak reaguje, tvoria ju iné vzťahy, iné väzby a kvalitná synergia, nie je vždy zaručená. Mojou úlohou  je aj  snaha o upokojovanie niekedy aj hlučnej, či vášnivej diskusie. V poslednom období sa však veľmi často stretávam s tým, že ľudia sú pod obrovským tlakom a po ukončení aktivít ešte ostávajú a potrebujú sa „vyrozprávať“ – a to nie len o bezprostredne  ukončenej aktivite.

Čo Vám táto práca dáva a v čom Vás naopak frustruje?

Libuše
Dává mi RADOST v mnoha podobách a barvách. Poznávám lidi, z kterých každý je jedinečný a od každého se mohu něco naučit. Je to takové vzájemné obdarovávání a co už může být lepší?!
Co mě frustruje?  Jistota, že k učení je toho ještě mnoho, tak málo toho vím. . .
Ján
Dáva mi možnosť realizovať sa. Milujem pracovať s ľuďmi, komunikovať s nimi a zdieľať. Mám rád, keď sú účastníci školení aktívnymi prvkami a tvoria obsah na mieste. Je to pre mňa veľkou výzvou, nedovolia mi ustrnúť na mieste. Baví ma stále na sebe pracovať a vzdelávať sa. Čo ma frustruje? Hm, dnes často počuť z HR požiadavku typu: cheli by sme niečo vtipné a zábavné, aby to nebolo dlhé, aby to bolo niečo iné a jedinečné a hlavne, aby si účastníci z toho veľa odniesli. Vždy sa pousmejem a ponúknem sa, že zoženiem kontakt na nejakého kúzelníka, ktorý im to vykúzli. Vo vzdelávaní sa baží po “chuťovkách” ale potom na samotných školeniach lektor zisťuje, že účastníkom chýba úplný základ. A hlavne prepojenie na reálny život. Ale to už je iná téma.
Ľudmila
Dáva mi slobodu, obohacuje ma v rôznych oblastiach. Na každom vzdelávaní sa veľa naučím. Tým, že pracujem s rôznymi cieľovými skupinami v rôznych firmách, či inštitúciách, interaktívne, veľa sa dozviem. Na druhej strane v rámci mojej prípravy som nútená  aj veľa si naštudovať, čo vnímam ako veľké plus.
Čo ma frustruje? Po vykonanej práci mávam občas pocit únavy, no nie frustrácie. Moja práca ma napĺňa a beriem to tak, že život – aj pracovný – prebieha v istých sínusoidách. Iste, že sú situácie, keď mám pocit, že už viac hádam ani neviem urobiť – a nič…  Ale aj zo skúsenosti viem, že sa oplatí nevzdávať a treba myslieť pozitívne. Kladný výsledok sa napokon dostaví.

Máte konkrétne stimuly, vďaka ktorým zostávate v tejto brandži dobre naladený?

Libuše
Na svůj účet se umím velmi dobře pobavit, což je jeden ze zdrojů mé radosti. A také nechci a nesmím zapomenout na nesmírně užitečné a hlavně fungující „smíchocviky“ z jógy smíchu. Ty zaberou vždy!
Co ještě mi přináší pozitivní naladění?  Krása světa a lidí okolo mne, kteří jsou nekonečným zdrojem inspirace.
Ján
Nepotrebujem stimuly, ako také. Pre mňa je stimulom to, že ma to napĺňa a dáva mi to zmysel. Takže nemám pocit, že pracujem. Dobre naladený som keď účastníci komunikujú, pýtajú sa, tvoria obsah školenia.
Ľudmila
Robím prácu, ktorá ma napĺňa a veľmi baví – a za to vďačím mojej rodine. Presvedčili ma, že odísť z istoty štátnej správy na živnosť bude pre mňa to najlepšie. Mali pravdu a stále sú mi veľkou oporou. Pozitívny stimul sú účastníci vzdelávaní. Teší ma, že nie je výnimkou, keď sa s ľuďmi na aktivitách opätovne stretávam. Ďalším  veľkým stimulom sú kolegovia, ľudia s ktorými spolupracujem. Mám šťastie na skvelých ľudí. Navzájom sa obohacujeme, posúvame si informácie, tvoríme, pracujeme, radíme sa,… Na stretnutiach s kolegami vládne dynamická pracovná atmosféra, zdravé tvorivé prostredie, ktoré   vzájomne vnímame ako veľmi pozitívne. Rada chodím na vzdelávania ako účastník, kde sa niečo nové naučím a pozorujem iných kolegov – lektorov pri práci.

Aké rady či odporúčania by ste dali začínajúcim lektorom?

Libuše
Nevím, zda mohu radit druhým, protože každý z nás se jinak realizuje, jinak cítí. Ale myslím si, že na prvním místě je Znalost toho, o čem chci mluvit ,  potom Ochota rozdělit se beze zbytku, Pravdivost nehrát se něco, co nejsem.
Důležitá je RADOST, POKORA a NADŠENÍ s kterými předstoupíme před lidi, aby svět mohl být lepší.
Skôr by som sa začlenil do inštitúcií ako je ALKP. Nielen výmena skúseností, ale najmä to, že sa človek pohybuje v prostredí vzdelávania, mu pomôže získať ten správny ťah na bránku.
Ján
Asi by som dal takú jednu najdôležitejšiu a najjednoduchšiu – buďte sami sebou a na nič sa nehrajte. Nemusíte vedieť všetko a poznať odpoveď na každú otázku. Nesnažte sa byť odborníkom na všetko, vyberte si témy, v ktorých sa cítite skutočne dobre a ktoré vás bavia  a tie rozvíjajte. Naučte sa povedať aj nie témam, v ktorých by ste to neboli vy. Stále na sebe pracujte a vzdelávajte sa.
Ľudmila
Nevzdávať sa. Ak zistíte, že vás táto práca baví a napĺňa, nemáte čo riešiť. Ako som už spomínala, každý začiatok je ťažký. V mojich začiatkoch som sa bála otázok, či námietok, ktoré mi účastníci dávali, či budem vedieť odpovedať. Neskôr som zistila, ako je dobre, že mi kladú otázky, diskutujú, či oponujú, lebo je to dôkaz, že ich téma zaujíma, premýšľajú a zapájajú sa. Mne sa osvedčilo vnímať každého človeka ako jedinečného a originálneho a zároveň sa snažím správať k nim tak, ako chcem, aby sa správali oni ku mne.

Za rozhovor ďakujeme Libuše Chiare Hladekovej, trénerke pamäti, jogy a programu „život na stoličke, koučovi osobného rozvoja, trénerovi a stratégovi pre dosahovanie  vysokých výkonov top manažérov, športovcov, jednotlivcov a tímov Jánovi Dubničkovi a kariérnej poradkyni, skúsenej lektorke soft skills, manažérskych a obchodných zručností Ľudmile Maitnerovej.

Krásny deň, Tím ALKP