FORMÁLNE vs. NEFORMÁLNE vs. INFORMÁLNE učenie sa
V Asociácii lektorov a kariérnych poradcov dostávame často otázku, aký je rozdiel medzi neformálnym, formálnym a informálnym učením sa. V ALKP realizujeme kurzy v rámci neformálneho vzdelávania dospelých.
Poďme sa pozrieť na rozdiely.
Formálne vzdelávanie sa týka oficiálneho formálneho vzdelávania – od základnej školy až po univerzitu. Ide o vzdelávanie, ktoré je z časti povinné (napríklad 9 r. základná škola). Vzdelávanie je štruktúrované ako učebný program, pričom je zastrešené určitou inštitúciou (MŠVVaŠ SR). Po ukončení formálneho vzdelávania dostane absolvent doklad – vysvedčenie, akademický titul a pod.
Neformálne vzdelávanie je dobrovoľné a vedomé učenie sa, nad rámec formálneho vzdelávania. Je určené rôznym cieľovým skupinám, bez obmedzení veku. Prebieha v rozličných podmienkach i prostrediach, nie je striktne štruktúrované ako formálne vzdelávanie a jednotlivé predmety v ňom. V neformálnom vzdelávaní je kľúčovým cieľ programu vzdelávania ako aj čiastkové ciele jednotlivých logicky nadväzujúcich aktivít, ktorými sa k cieľu môžeme dopracovať. Cieľom pri tom môže byť naučiť sa novú vedomosť, zručnosť alebo zmeniť postoj. Neformálnym vzdelávaním účastníkov sprevádza lektor, ktorý nehodnotí vzdelávanie účastníkov, ale podporuje sebahodnotenie a vlastné uvedomovanie každého účastníka. Spätnú väzbu je možné dať – ak je o ňu záujem. Naopak, pre lektora býva významná spätná väzba od účastníkov vzdelávania, na základe nej pomocou sebareflexie môže zveľaďovať svoje školenia. Účastník sa sám rozhoduje, čo sa chce na učiť. Za výsledok vzdelávania sú však zodpovedné obe strany. Za neformálne vzdelávanie dospelých považujeme aj akreditované kurzy ALKP LEKTOR a KARIÉRNE PORADENSTVO.
Informálne vzdelávanie je celoživotným získavaním vedomostí, zručností a postojov v každodennom živote, pričom je charakterizované svojou neorganizovanosťou, ide o vzdelávanie, ktoré nie je vopred pripravené. Neprebieha zámerne, ale väčšinou neplánovane a náhodne. Ľudovo sa tiež nazýva učenie sa „pozorovaním“ na základe vlastných každodenných skúseností, ktoré zažívame doma, pri práci či hre, v spoločnosti, vieme sa dozvedieť v knižnici, alebo prostredníctvom tlačovín či TV.
Všetky tri typy vzdelávania zapadajú do konceptu celoživotného vzdelávania, vzájomne sa dopĺňajú a inšpirujú, čo umožňuje dosahovať synergický efekt vo vzťahu k rozvíjaniu tvorivej osobnosti človeka.
Zdroje:
http://www.nuv.cz/uploads/Periodika/ZPRAVODAJ/2011/Zp1105pIIa.pdf
