Ako bolo na medzinárodnej konferencii „Inovácie vo vzdelávaní dospelých, Výmena skúseností medzi Slovenskom a Fínskom.“
3.6.2014 sme sa zúčastnili Medzinárodnej konferencie „Inovácie vo vzdelávaní dospelých. Výmena skúseností medzi Slovenskom a Fínskom“. Toto podujatie zorganizovalo Ministerstvo školstva, vedy, výskumua športu SR v spolupráci s Národným ústavom celoživotného vzdelávania. A my vám prinášame aktuálne informácie…
Konferenciu otvorila riaditeľka NÚCZV Zuzana Štrbíková, privítala ministra školstva Dušana Čaploviča,chargé d‘ affaires fínskej ambasády a dvoch fínskych expertov – Petri Haltia (Ministerstvo školstva a kultúry, Fínsko) a Markku Kokkonen (Fínska národná rada pre vzdelávanie).
Minister školstva Dušan Čaplovič vo svojom príhovore vyjadril prianie, aby sa celoživotné vzdelávanie a mobilita stali realitou v SR. Pričom celoživotné vzdelávanie definoval ako vzdelávanie od kolísky po hrob. Uviedol tiež, že je zrejmé, že formálne vzdelávanie nedokáže tak promptne reagovať na potreby trhu práce tak, ako vzdelávanie dospelých.
V rámci vzdelávania dospelých stanovila EÚ účasť na ďalšom vzdelávaní priemer 15 %. Slovenská republika sa nachádza na chvoste tohto rebríčka so svojimi 3 %. Pre porovnanie – najlepšie umiestnenie v tomto rebríčku získalo Fínsko s 23 % účasťou dospelých na ďalšom vzdelávaní.
Je preto nevyhnutné urobiť opatrenia, ktoré zmenia túto situáciu na Slovensku. Z tohto dôvodu sa rozvíja vzájomná spolupráca MŠVVaŠ a MPSVaR – došlo k prepojeniu rezortov, bolo podpísané memorandum,v oblasti ďalšieho vzdelávania dospelých, vytvorili sa metodické centrá, ktoré majú pomáhať dospelým v kariérnom raste.
Vzdelávanie ako pilier budúcnosti prispieva k lepšej uplatniteľnosti na trhu práce a reaguje na spoločenské výzvy.
Program konferencie bol rozdelený do dvoch sekcií.
Prvá sekcia : Skúsenosti a prax vo Fínsku
V rámci sekcie sme sa dozvedeli o vzdelávacom systéme a celoživotnom vzdelávaní vo Fínsku, vzdelávacích politikách a princípoch celoživotného vzdelávania, vzdelávaní dospelých a uznávaní výsledkov neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa vo Fínsku a o príkladoch dobrej praxe.
Okrem spomínaného sme zistili, že Fínsko je krajina, ktorá má 5,5 milióna obyvateľov (čiže v tomto smere sme na rovnako) avšak oni majú 23 percentnú účasť na ďalšom vzdelávaní dospelých a my len 3 percentnú a samozrejme, nemáme ani tisíce jazier…
Vysokú úroveň v rámci vzdelávania dosahujú dokonca aj žiaci – vyplýva to z prieskumu PISA uskutočneného v rokoch 2000 a 2003, do ktorého sa zapojilo 30 členských štátov OECD a 11 ďalších krajín sveta.
Prieskum sa zameriaval na porovnávanie čitateľskej gramotnosti 15 ročných žiakov, vedomosti z matematiky a prírodných vied a tiež schopnosť riešiť problémy. Fínski žiaci sa umiestnili na prvom mieste v čitateľskej gramotnosti, matematike a prírodných vedách. Prvé miesto v schopnosti riešiť problémy získala Kórea (tesne pred Fínskom). Úspešnosť Fínska vyvolala medzinárodný ohlas, napr. nemecká tlač uverejnila cca 300 článkov s cieľom priblížiť školský systém. Priamo do Fínska prišlo mnoho návštevníkov oboznámiť sa so školským systémom. Fínsky systém je teda preukázateľne považovaný za jeden z najlepších systémov na svete.
V celoživotnom vzdelávaní vo Fínsku fungujú dva princípy:
1. Nikdy nemusíte skončiť, vždy môžete pokračovať vo vyššom vzdelávaní
2. Vždy sa môžete vrátiť do systému vzdelávania
Vzdelávanie dospelých vo Fínsku je liberálne, majú možnosť vzdelávať sa v predmetoch, ktoré sú spojené s občianskymi zručnosťami. Majú vzdelávacie centrá pre dospelých a letné univerzity. Samozrejme, je to financované štátom.
Jednou z fínskych definícií celoživotného vzdelávania je, že : „Predpokladom pre celoživotné vzdelávanie je, aby jednotlivec mal vedomosti, znalosti, návyky a financie, aby sa mohol vzdelávať.„
Dozvedeli sme sa tiež, že medzi priority programového obdobia ministra Jyrki(a) Katainen(a) patria:
1. Redukcia chudoby a sociálnej exklúzie
2. Vzdelávanie a veda
3. Rovnaké príležitosti a práva na kultúru, kvalitné, bezplatné vzdelávanie a prerekvizity pre občianstvo
Chce z Fínska spraviť „najkompetentnejší“ národ do roku 2020
Ako sme zhodnotili po tejto sekcii, vo Fínsku chcú reformovať aj to, o čom tu my len snívame. (berte to s nadsázkou)
Druhá sekcia: Skúsenosti a prax na Slovensku
V rámci sekcie vystúpil Zsolt Lukáč (prezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska) s príspevkom Účasť zamestnávateľov na ďalšom vzdelávaní. Účasť zamestnávateľov na ďalšom vzdelávaní je nevyhnutnosťou a tiež podmienkou ďalšieho rozvoja. Pán Lukáč skonštatoval, že je smutné, že zamestnávatelia prijímajú zamestnancov a hneď musia začať so vzdelávaním (pritom po absolvovaní školského vzdelávania by to už mali vedieť). Dodal tiež, že zamestnávatelia majú záujem investovať tam, kde je to po zohľadnení výsledkov primerané.
Okrem toho sme sa dozvedeli viac o tvorbe národnej sústavy kvalifikácií a národného kvalifikačného rámca; uznávaní výsledkov neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa na Slovensku; navrhovanom mechanizme financovania ďalšieho vzdelávania a kariérovom poradenstve pre dospelých.
Ďakujeme za prínosené podujatie.
Viac informácií sa môžete dozvedieť na Druhom workshope ALKP.
O fínskom školstve sa môžete dozvedieť viac aj v tomto blogu.
