Rozhovor s koučkou S. Langermann – o tom ako aplikovať koučing v živote
„S mojim manželom chodíme aspoň dvakrát do roka niekam na víkend sami. No nie pre to, aby sme si oddýchli, ale aby sme budovali rolu partnerstva. Za svoju kariéru som preto nikdy nepocítila, že potrebujem plánovaný oddych…“ známa koučka Silvia Langermann nám priblížila, kde všade sa dá koučing využívať a ako ho aplikuje v živote ona sama.
Prajeme Vám príjemné čítanie.
1.Silvia, ako ste sa dostali k práci koučky (resp. ku koučingu)?
Odjakživa som chcela byť psychológom a počas psychologickej vysokej školy som sa dostala na jeden koučovací kurz, ktorý ma uchvátil až natoľko, že sa odvtedy venujem koučovaniu. Dnes mám za sebou už vyše 5000 klientov, s ktorými pracujem už 13 rokov a taktiež vediem spoločnosť Power Coaching – vzdelávaciu inštitúciu, ktorá školí a vydáva najviac nových koučov na Slovensku, čo je pre mňa neuveriteľná pocta.
2. Ako konkrétne môže koučing obohatiť dnešného človeka, ktorý napríklad stratil prácu a nevie sa znova adekvátne začleniť do spoločnosti?
Povedala by som, že metóda akou je koučing, dokáže napomôcť takmer komukoľvek. Pri problémových situáciách, ktorou môže byť strata zamestnania alebo začlenenie sa do spoločnosti, sa ľudia pasujú s týmto veľkým balvanom, ktorý pred sebou vidia. Problém je v tom, že sa nedokážu pozrieť zaň. Avšak práve koučingové otázky ich vo svojej aktuálnej životnej situácií donútia prísť k nadhľadu a nadstaviť si efektívne smerovanie. Mala som skúsenosť s jedným mojim klientom, ktorému krachovala firma, jeho zmýšľanie bolo automaticky negatívne a mal logicky obavy o svoju budúcnosť. Najdôležitejšou úlohou kouča je, že sa nezameriava na problém, ale na cieľ. Táto skvelá metóda pomáha neprepadnúť panike a naďalej si dôverovať v tom, že jednotlivec dokáže sám a dokonale ovplyvniť svoju vlastnú situáciu. Tento klient sa po určitej dobe návštevy koučingových sedení dostal na radikálne inú (vyššiu) úroveň podnikania. Vďaka koučingu sa dokázal osamostatniť, pozmenil svoj sortiment a momentálne spolupracuje aj s inými spoločnosťami. Najlepšie na tom je, že on na to prišiel vlastne úplne sám na základe jeho vlastných odpovedí na koučingové otázky.
3. Dá sa počas koučingu plánovať aj dlhodobá pracovná budúcnosť a účinné vyriešenie aj krátkodobého problému?
Jednoznačne a dokonca sa dá aplikovať v akejkoľvek pracovnej sfére alebo kariérnom poradenstve. Napríklad keď pracujem s mladými ľuďmi, pričom mám k dispozícií všetky vyhodnocovacie škály a dotazníky, nepoužívam ich pre určenie „na čo sa človek hodí, alebo aká je osobnosť.“ Je to pre mňa irelevantné, pretože ich forma môže človeka „škatuľkovať“. Som presvedčená, že dotazníková forma kariérneho poradenstva môže byť z tohto dôvodu veľmi škodlivá. Práve preto ma koučing tak nadchol. On absolútne neškatuľkuje. Ľudia sú veľmi rôznorodí a individuálni vo svojich schopnostiach a kvalitách. Tento fakt teda vnímam ako všeobecný problém dnešnej spoločnosti.
4. Čo by ste poradili začínajúcemu koučovi?
Naučiť sa dôverovať samým sebe. Je dôležité si uvedomiť, že v tejto krehkej pozícií si musíme byť v prvom rade istí sebou a tým, že to s našim klientom zvládneme. Až potom môže začať klient dôverovať nám. Za každú cenu sa snažte byť otvorení a objektívni, pretože subjektívne hodnotenie či posudzovanie je jedna z najnebezpečnejších chýb, ktoré vidím a ktoré sa často dejú. Koučing je niečo ako poslanie, ktoré dokážeme efektívne a plnohodnotne vykonávať a odovzdávať hodnotu iba vtedy, ak nás to napĺňa.
5. Ako si dobíjate baterky? (vzhľadom na to, že ste pracovne vyťažená)
Svoju výhodu vnímam v tom, že striedam koučingové sedenia, prednášanie na vysokej škole a poradenstvo, čo sú diametrálne odlišné záležitosti. Tým pádom sa na každý druh práce teším a práve táto zmena práce či prostredia mi zabezpečuje oddych. Moja myseľ sa preorientováva a nerobím rutinne jednu vec. Preto ma to dokáže nabiť a moja myseľ dokáže byť živšia. Vždy som mala zásadu, že to čo práve teraz robím, tak to robím naplno a funguje mi to dlhé roky. Napríklad u nás doma nemáme žiadny notebook a nikdy by som doma nezdvihla ani pracovný telefón (pretože ho doma vlastne ani nemám :D). Myslím si, že rešpektovanie rôznych rolí ako: teraz som kouč, teraz som lektor, teraz som matka, teraz som manželka, teraz som dcéra,.. zabezpečuje samotný oddych. Napríklad s mojim manželom chodíme aspoň dvakrát do roka niekam na víkend sami. No nie pre to, aby sme si oddýchli, ale aby sme budovali rolu partnerstva. Za svoju kariéru som preto nikdy nepocítila, že potrebujem plánovaný oddych.
